Vichodoslovenske
združeňe


činnojsc
ľ u d z e. f e n o m e n i. v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi

Ľubomir Papuga
(* 9. 1. 1988 Verbas)

_



Prozaik. Študuje serbski jazika a literaturu u Novim Sadze. Publikuje u Literaturnim Slove, Švetlosci i MAK-u. Laureat ceni "Miroslava Stribera" za r. 2005. Žije u Kocure.



Pisňi, publikovani u: MAKoff10 - J. T a m a š zost.: Dzeci z urbanoho humna - Antologija literaturi generaciji 1990-2010. "Ruske slovo" Novi Sad 2010:

Pravda

Človek mladi
Pľitkej kišenki
Hlavi praznej

Vše sam
Bez tovarišoch
I ľubovi pravej

Straceni vično
U rujinoch
Plodoch svojich

V ňedzeľu ma ľem
Slunkovite popoladňe.



Žertva rozuma
(ž e r t v a - obeta)

Patrim na švet
Zoz dziri bez dna
Ja spreti kvet
Žertva rozuma

Samuraj bez česci
Bez haremu sultan
Ľev bez vlasci
Rozuma žertva

Šľapka riba
U bari pľitkej
Jak šerco mojo
Žertva rozuma.



Hriva
(p a c h u ľ k a - vločka)

Pisac, maľovac novi švet - hrich!
Sam poeta Luciferov zradňik.
Bo ňe u šore pravic z Boha šmich
U joho zahradi sadzic svoj mladňik.

Dal nam furmi, farbi i slova
Daroval šľebodnej voľi silu
A každi pisateľ oznova
Stvorel osobne slunko, sebe hrivu!

Pravda! Budovac nove sceme.
Zošic prijemňejše ľehke
Ňebo, naj vično pod ňim žijeme.

Spravic ľepše, krasše od Oca
Znajuci, že to jak pachuľka krehke
Dok na jabloňi kolo nas hadi še koca.