Vichodoslovenske
združeňe


činnojsc
ľ u d z e. f e n o m e n i. v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi

Mirko Horňak "Kole"
aka Komšo
(* 21. 9 1975 Verbas)

Biblijografija

_



Živa legenda, panker, poet, konferencijer, žurnalista, kediš s Kolbijom redaktor Hlasu Rektuma (1996-2000). Jak interpret, kompozitor i textar je aktivni na keresturskej muzičnej sceni od 1988 roku. Hral u bendoch: "Rusvaj bend", "Yuck Fou", "Šuhajdova ňedala do dzvončka", "Pendrexil", "Stativa", "RK bluzchalter". Jeden od organanizatoroch i rozvivačoch festivaloch "Dňovka" i "Keresturijada". Žije śtridavo u Ruskim Keresture a u Bombaju.

Nadal Batistuta, Komšo, moj tovariš muľar, intenzivno šľoka už das dzevec roki, a mladi je človek, das tricec roki ma, i jebac ho, ňe perši stadijumi alkocholizma. Aľe je dobri človečok. Často je predmet zajebavaňa. I sam ňeridko pravi šmich zoz svojich staňoch i vec ho daľej jebavaju i točno znam, jak ho i dze to boľi, ked dajaki majmun ho počňe zadzerac. Ta vec i von daľej sam sebe i vec i voni joho, veľki puritanci šicki, valalski derkoše. Stvar u zajebanciji to, žebi franti na svoj i cudzi rachunok bulo, ked ľem na cudzi, to ľem hovna od ľudzoch možu buc. A vše jest herojoch, co ked zložiš daco na svoj rachunok, von derkoš išče dzešec muši dodac, uvredzic ce i samozadovoľno dopic pivo i išče raz na vichodu ce načuchac zos "kapurkovu" uvredu i zavrec za sobu. Hovna. Komšo ňe taki. Komšo jeden zoz ridkich ľudzoch, zos kotrima mož buc cicho za šankom i nabešedovac še za petnac minuti cichosci vecej, jak zos daskim za dva hodzini verbalnoho dijarejovaňa. Často mal isti pre žraňe prehaňački, ta mi še raz poverel: - Ostatňe tvarde hovno som vikakal na letenki! - Raz dzeň ňepil, ta mi poslal sms: - Jebote, ňecugam jeden dzeň, uzastopno!

Zdroj: I. M e ď e š i : Špaciri po spodku dunca. rukopis 2010.




Perši april (Ľubi me jak pes).
Text pisňi publikoval: Vajčak #1, VALALski hlaśňik, jeśeň 2011.




PPD (Pľuvaňe Po Deržavi)
Dňovka 2011
Text calej pisňi publikoval: Vajčak #1, VALALski hlaśňik, jeśeň 2011.




Moja mila z Alpoch
Horňakova žima 2009/10
Text pisňi publikoval: Vajčak #1, VALALski hlaśňik, jeśeň 2011.




Kole na dlužnosci u muľarskej industriji



Chto ostatňi Čači
Ivan Meďeši "Šuker"
Recenzija. Zdroj: blog www.makmagazine.rs
Kňižka na: MAKoff5 - Mirko Horňak Kole: Chto ostatňi čači. Novi Sad 2008.

Posle rokoch i rokoch čekaňa, zberaňa prachu i posle veľočislenich atakoch "zuba času", posle Pindara, Sofokleja, Prusta, posle Šilerovich estetskich "teoretisaňoch" i definovaňoch estetskich kategorijoch, posle Rozenkrajcovej teoriji "estetiki bridkoho", posle industrijno-techňičnich revolucijoch, revolucijoch švetovej literaturi i voobšče nauki o estetiki, švet dostava coška doteraz ňevidzene, ňenahradzovane, a všeľijak až barz potrebne. Mirko Horňak - aka Kole, aka (2) - Komšo koňečno posle šickich burjoch i bitkoch i vojnoch, co vodzel, koňečno dostava kňižku svojich infantilnich poetskich degutantnich amalgamoch.

PROCIV ESTABLIŠMENTA

Kole od dzevedzešatich rokoch vše u dajakej formi na "sceni" medzi mladima, von pisal na jeden jednostavni sposob o valalskim idiotizme (tvor "Turbo Mižo"), o mutiraňu vrednoscoch, o ňezasluženim bohatstve debiloch, o vlasci debiloch, o avtoritetu valalskich debiloch (tvor "Reakcionerski moci Ruskoho Kerestura"), o prepasci normalnich inicijativoch u živoce, o valalskich babuzgeroch i jich kosmosoch (tvor "Pijac news"), o valalskich dzivkoch (tvor "Leona Drotarova - Miss Šveta"), o alkoholizme luzeroch, co še u calim tim chaosu calkom ňepoznachodzeli, potraceli i ňigda še na šini, jak i sam avtor, ňevraceli (tvor "Odiseja 94 Solodrinker").

Viznačni aspekt Mirkovoho, co tvoriteľnoho, co životnoho praxisa - to vitirvala borba prociv establišmenta. Jak prociv lokalnoho ruskoho establišmenta, tak i prociv serbskoho, odnosno juhoslavjanskoho (tvor "Serem po statku"). Mirkovo tvori uhlavnim še zasnovjuju na rucaňu rimoch, najčastejše "ab ab", a dzekedi i "aa bb", takže šicko toto mož pochopic jak dajaku formu hip-hopovaňa i Mirka, bez rezervi, mož prehlašic za take coška jak keresturskoho Čak D-a, Metod mena, Bi rila u jednim celu, ked i ňe meňej.

HIP-HOPER I DILAN

Medzitim, okrem hip-hop foroch, Mirko koketira i zos jednu Bob Dilanovsku poetiku, co kotra pokus zdohaduje "Ballad of Hollis Brown", jak co to pri joho herojovi pod menom "Jakov Naďmiška", dodajme tu išče pisňi "Prešlosc pred nami" abo "Ňežeň še, Mižu!", dze še reflektuje i najvisši kvalitet Mirkovej tvorčosci. Hoč u principe zložime še tu šicki, Mirko Horňak Kole co god vištreľi zoz svojoho tvorčoho pirka, to avtomatski postava literaturna klasika, ked i ňe meňej…

Rozliki medzi ňeškajšim časom i časom, ked Kolejova kňižka napisana - veľki. Prave preto kňižka ňebudze mac taku značnosc za ňeškajšu mladež, jak co to mala dzevedzešatich rokoch. Preco? Tedi bul period, ked isnovala jedna ultra-monotonosc, jak u serbskich, tak i u ruskich medijoch. A mediji ci, naj ňedlužim o jich upľive, oči do šveta i realnosci. U realnosci isnovala jedna čežka kriza, kotru dakomu, chto to ňedožil, ňeška čežko predstavic: bezpeňežnosc, poňižovaňe običnoho človeka i rucaňe ho na koľena, do bezvichodnosci, chudobi, same egzistencijalne pitaňe privedzene do pitaňa i to na medijoch prikazovane jak upľiv jakišik "visšich siloch", co še na nas pre "našu superiornosc" nahňivali, dok še na ruskich medijoch tancovalo, recitovalo pisňočki o radosci, brazdi, kosidbi, o pradkoch, služkovaňu, abo o kojdzejakich abstraktnich postmenstrualnich mentalnich onanisaňoch, co ňemali vjazi zos tim, co še slučuje. S jednim slovom, tedi postojala vekša potreba za takim dačim.

HLAS REKTUMA

Mirko Hrňak Kole i Oleg Kolbas Kolbi tedi, u tich "cmich časoch", vidavaju "Hlas Rektuma", dze konstantno vichodza tvori, kotri oblapeni u tej kňižočki, i mladež do ostatňoho čisla rozgrabuje totu novinku. Boki toho fanzina buli poľipeni na kabini didžeja u disku u Ruskim Keresture i po daskeľo hodzini bulo ľudzoch, co tam stali i čitali, co piše u novim "Rektume". Teraz rozdumajce, či še dakedi daco na ruskim jaziku tak čitalo? Co bi bulo, ked bi na tej kabini stali hevti poabstrakceni prehaňački, brazdovaňa i žitovaňa (i to od ľudzoch, co často vjazu vjazovsku s valalom ňemali)? Ňebulo bi ňič.

Kvalitet tej zbirki, ruku na šerco, na dajednim mesce slabši, na dajednim kus ľepši, aľe čitajuci Kolejovo tvori od staršich gu novšim (chronologija ňenaznačena u kňižki), obači še konstantne porosnuce u kvalitetu i do konca, ostatňi napisani tvori maju naspravdi jednu literaturnu čežinu i avtor, nažaľ, prave tedi i dzvihnul ruki od šickoho i prestal pisac. Tak dzvihli ruki i prestali pisac cala tedišňa generacija keresturskich intelektualnich entuzijastoch - Kolbi, Sopka, Zdix, Treňo-Henk i druhi - i tota pripovedka zakončena. Nova išče ňepočala i čežko, že še ista dakedi povtori. Zbirku, jednostavno, trebalo vidac skorej, ľem napevno ňebulo dinarka za taki "experimenti" i co god bi to malo značic i ľudze prestali pisac i hromadzic tvori po fijovkoch.

VITERŇAKI

Prave tedi napravena jedna distanca medzi starima i mladima tvoriteľami, medzi tim, co postojalo, i medzi dačim novim, inšakim, experimentalnim i alternativnim naspravdi, poneže ňeška, keľo vidzim, epitet alternativi sebe pripisuje každi klokan. Distanca medzi genaracijami še možebuc pomali riši, aľe robic daco nove, inšake od postojacoho difolta, šemoch i smakoch, to jedno mečovaňe zos viterňakami i tirva potamaľ, pokľa dajeden avtor,najivni, šaľeni, hlupi, abo chtozna už jaki - prosto ňeodustaňe.



30
Z festivalu Dňovka č. 8, rok 2005, Ruski Kerestur
(o v o d a = školka; z a = pre; v a j n a g a = povaľač; s o v i s c = sumeňe)

Napolňel som tricec! Doraz do penziji.
Davam trunarovi svojo dimenziji.
Napolňel som tricec - to vecej jak dvacec,
meňej jak pejdzešat a skoro šteracec.

Poherbeni chribet, opadali vlasi,
požeňeti šicki pajtaše zoz klasi.
Napolňel som tricec, Bože, jak čas ľeci!
Celo jagod ďido a rozum jak dzeci.

Dzivki, chtori poznam, davno buli mlodi,
jich najmladši dzeci chodza do ovodi.
Napolňel som tricec - za mňe to smak šveta,
ozda še i za mňe najdze jedna teta.

Davno som hutorel mojej učiteľki,
že postaňem pilot, dok virošňem veľki.
Ňigda som ňedošol do takoho ranga
a postal som vajnaga, ľeňuch i bitanga.

Napolňel som tricec - ja znam, že to veľo,
ostal som normalni, ňepostal som seľo.
Napolňel som tricec - to mi še ňeľubi,
ňešmem še našmejac pre pohubeni zubi.

Ja normalni človek a sovics mi čista,
dumam pozitivno, bo som optimista.
Moj najľepši pajtaš stoji jak vihrizka,
pľuva na povalu, ked ho dlaň višľizka.



Biblijografija

Vajčak #1, VALALski hlaśňik, jeśeň 2011
MAKoff10 - J. T a m a š - zost.: Dzeci z urbanoho humna - Antologija literaturi generaciji 1990-2010. "Ruske slovo" Novi Sad 2010.
MAKoff5 - M. H o r ň a k "K o l e": Chto ostatňi čači. Novi Sad 2008.
Hlas Rektuma #5, Novini, chtori ňemožu zastaric, aľe možu zastarac, 29. 01. 2000, Ruski Kerestur, po cme.
Hlas Rektuma #4, Moralno i politično ňepodobni hlašňik na keresturskim jaziku, vichodzi analno (raz ročno), 22. 01. 1999, Ruski Kerestur.
Hlas Rektuma #3, Hlašňik po uhro-finski, vichodzi analno (raz ročno), Kračun 1997, Ruski Kerestur.
Hlas Rektuma #2, Hlašňik po arapski, vichodzi analno (raz ročno), 01. 01. 1997, Ruski Kerestur.
Hlas Rektuma #1, Novini za šicki generaciji: od hevtich, co še išče ňerodzeli, ta po hevtich, co už davno poumerali, vichodzi kedi jak, 01. 01. 1996, Ruski Kerestur.

+ Mirkovo prispevki pre časopis MAK, vidava "Ruske slovo", Novi Sad.
+ Mirkovo hlaški u fanziňe Keresturski Pendrek, Ruski Kerestur.