Vichodoslovenske
združeňe


činnojsc
ľ u d z e. f e n o m e n i. v a l a l i
kňihkupectva
kontakt + stanovi

Vladimir Boďanec
(* 16. 12. 1982)

_



Narodzel som še u Ruskim Keresture i žil tam po svoj 15. rok. U Novim Sadze som še viškoloval za turističnoho techňičara, potim kus studiral francuzki jazik, kus diplomatiju, žebim na koncu zakončel holandski jazik i literaturu na Univerzitetu u Beogradze. U medzičaše mi učeňe jazikoch postalo obsesija, ta som učel abo naučel išče das dzešec. Ozbiľnu robotu ňemam, z času na čas učim ľudzoch, potencijalnich emigrantoch, žebi prehvareli po holandski, pokľa i sam ňeemigrujem. Dze, išče vše ňeznam.

Pokľa som išče ňeznal, že jak stvari stoja, bul som aktivni u "rusinskim ruchu", aľe som pošvidko pochopel, že mi tam ňebarz mame co robic. Bavel som u predstavoch Ruskoho Narodnoho Teatra, pisal do MAK-u, vadzel še po forumoch s proukrajinistami i prorusinami, aľe som še od Rusnacoch distancoval, pokľa še ňeprivedu gu rozumu i ochabja še praznej roboti. Žijem u Beogradze, nazdavam še, ňe zanavše.



Ruthenia irredenta: Ňeošľebodzena Rutenija
MAK. 3/2003(?) - Tematicke čislo "Taboo: sex, droga, matka i sojuz". "Ruske slovo" Novi Sad 2003, na novimak.tripod.com

Rusnaci či Rusini? Rusini či Ukrajinci? Rutenija či Zachodna Ukrajina? Podkarpatska Rus' či Zakarpatska oblasc? Švetovi kongres Rusinoch či Evropski (abo tiž Švetovi) kongres Ukrajincoch? I, koňečno, obľubene pitaňe našich "predňakoch", ked vas scu verbovac do svojich šoroch, Matka či Sojuz? - bez toho ňemohlo... Probujce še opitac jednomu prosekovomu Keresturcovi, abo hoč chtoromu druhomu zvičajnomu Rusnakovi s deržavjanstvom dajakoho druhoho mesta, chtore noši, nošelo, abo bi scelo nošic epitet "ruski", že co von sebe duma - či od hore načišľenich menovňikoch ľepše vibrac perši, či druhi (ked že voobšče zna, co vekšina z ňich označuje i jaka rozlika medzi ňima - ked že jej i jest)? Hoč bi vam dachto i poproboval odvitovac, virojatňe bi na koncu hvarel: "Aaa, ňerozumim še ja do toho", co znači - "blahej vjazi ja ňemam, co ti teraz odo mňe sceš." Jasne vam, že o čim še tu robi?

Aľe ked še iste toto opitace dajednomu z daskeľo dzešatkoch našich "javnich ďijačoch", voni še už kus potrudza kolo odvita. Jeden pove že "šicko to isti narod, ja znam, že mi šicki prišli zoz ukrajinskoho Zakarpaťja (hoč ja, mojo rodiči, dzeci, žena i šicki Rusnaci, co ich poznam, bešeduju po šarišski...)", druhi: "Ja s ňima mam teľo zajedňickoho jak Čech zos Fincom; ja veľki Rusnak byl, jesm i budu (hoč ňerozumim polovku, co mi bešeduje Rusin z Rumuniji.)" ľebo daco take podobne.

No ta tak. To perše, co mušim povesc, bo mi ňe šicko jedno, na co še šicko troši i traci energija, scerpeňe, a bome i peňeži, za chtori še vično vojuje. Uhlavnim, u skladze zos temu toho čisla i naslovom toho textu, šor bi bulo dotchnuc dajaki temi, vjazani za našu "praďidovščinu", od chtorich bi še jedni nachmureli, že "ľem toto ňespominaj", a dobra vekšina tich, co toto čitaju, bi sebe podumala "pať, aňi som ňeznal, že to tak", aľe, za počatok, čas, žebi še počalo rozčiscovac dajaki stvari.

Teľo raz spominane a ňigda šorovo rozjašňene tkv. nacionalne pitaňe pri Rusnacoch, to coška, zos čim še už šickim rozumnim ľudzom dopilo orucovac, ľem čkoda, že su ňe kus šmelši, hlasňejši i rišenši zrobic daco. Bo ked bi ňebuli tak rusko - strimani, odvaželi bi še pohutoric kojco mudrim hlavkom ruskich predňakoch i "kompetentnim i od nauki ľudzom z našoho naroda", co še dzeška raz pri paprigašu pospričkali, ta každi caha na svoj bok, a druhomu bi podložel i tri nohi, ked bi mal teľo. Toti zaš isti kompetentni še ňeže chvaľa pri druhich, jaki mi Rusnaci vredni, najpismenši u Evropi, jak mame jedinu rusku štredňu školu na švece, chtora naš nacionalni i Kembridž i Oxford vjedno, vidavame novini, patrime svoju televiziju i sluchame radio po ruski, jak už 250 roki žijeme medzi Serbami a išče vše čuvame svojo običaji itd. itd. No hej, jakošik im baš ňigda ňepridze na rozum povesc i toto, že polovka toho najpismenšoho naroda ňezna šorovo prehvaric na svojim macerinskim jaziku (o pisaňu na tot zavod ňebudzem...), že u našim Kembridžu i Oxfordu polovka (i vecej) učebňikoch po serbski, že novini ňijak žebi še virvali zoz soc-narodnej zmistovej i techňičnej koncepciji sedemdzešatich (česc viňimkom!!!), že dobrej časci zaňatich u televiziji tota robota služi vecej jak hobbi, a že npr. perša vistka u Magazinu, chtori bi trebal buc tižňova emisija ZA i O Rusnacoch, barz často o rižnich cukrovňoch i kexaroch (a, povedzme, ňet Časi mladosci!!!); običaji čuvame že strach Boži: turska muzika na každim boku, po špivaňu na Viľiju na poladňe, e, jedino že išče veľi ľubja chodzic na folklor, ta bi sme zos tim trebali buc zadovoľni - špivac i tancovac, ňič še ňebuňic i šicko budze u šore. A tich istich, co sluchaju vichvaľovaňa našich "kompetentnich", tak barz briga, že či to tam Matka, či Sojuz, či Rusnaci, či Ukrajinci, ľem naj budu cicho i ňepitaju veľo peňeži.

Jedni še jednobočno vjažu za matku Ukrajinu, čekajuci pomoc od kohošik, komu tiž treba pomohnuc, a dze, urjadovo, ňeška ňežije aňi jeden Rusnak. Druhi ňič ňehorši. Šľepo provadza Rusiňsk…j ruch i mudro kivaju s hlavami, a ked jeden z bratoch Rusinoch pove že "mi bi deržavu", toti takoj odmachuju z hlavu že "a, ňe, ňe, ňe..." (bo doma vicahňeme od našich bratoch Rusnacoch Ukrajincoch). A u medzičaše še hrižu, že chto vekši Rusnak, a chto vekši Ukrajiňec, hoč bi še, za premenku, mohli zmahac, že chto zrozumi vecej slova svojoho veľkoho brata z Karpatoch, odnosno, haličini, Kijeva i Ľvova.

No, ja svojo hvarel. "Pa ti vidi", že či som Matka, či Sojuz!!!